Roky, alebo skôr desaťročia bola hlavným vinníkom za obezitu masť. Teraz ju čaká rehabilitácia, pretože vedci prišli na to, že niektoré druhy „zdravého“ margarínu sú zlé pre náš organizmus. Ktovie, možno ešte zažijeme, že aj domáci chlieb bude znovu považovaný za zdravý.
Mastného chleba s cibuľkou?
Pred pár desaťročiami žili ľudia z toho, čo si sami vyprodukovali. Je faktom, že k ťažkej fyzickej práci nebolo nič treba, ako dobrý krajec domáceho chleba so slaninkou a cibuľkou, alebo natretý masťou. Aj to je pravda, že vtedy ešte nepoznali toľké choroby, ale tiež nepoznali pojem obezita a vysoký cholesterol ako civilizačnú chorobu. Je faktom aj to, že vtedy mastný chlieb bol iný ako ten dnešný. Viac si ho vážili ako teraz, dnes ho však dokonca považujú za hlavného vinníka obezity. Ukázalo sa však, že nie chlieb a masť sú hlavným vinníkom týchto chorôb.
Chlieb náš každodenný...
Podľa pekárov netreba chleba obviňovať za obezitu. Problémom je, že múka nie je taká istá, akú mleli naši predkovia. Žiaľ, zmenil sa aj dopyt. „Môj starý otec, keď zomlel pšenicu, otruby vytriedil, a tým kŕmili zvieratá. Dnes je najvyhľadávanejším práve celozrnný chlieb- teda otrubový– povedal nám jeden pekár. Medzi rôznymi pekárskymi výrobkami sa ani nevieme zorientovať, toľko ich je. Domáci chlieb už nie je v móde, a keď ho aj kupujeme, tak skôr len s nafúknutými prísadami. Domáci chlieb je však možno menší, ale dlho ostáva čerstvý, preto ho obľubujú kamiónisti a lodiari.
Masť už rehabilitovali
Rozpomeňme sa, aké boli ozajstné domáce oškvarky a masť vytopená z oškvarkov. Túto pochúťku zdá sa, že už rehabilitovali, veď stále viac súťaží organizujú v topení masti. Ba dokonca aj na recepciách hostí čakajú častokrát oškvarkové pagáče, alebo mastný chlieb s cibuľkou. Akoby chceli upozorniť na tradičné pochúťky. Vedci dokonca prišli na to, že prirodzená masť je oveľa menej škodlivá, ako niektoré margaríny. Pred niekoľkými rokmi však tvrdili pravý opak.
Omyly
Mýlime sa, keď si myslíme, že masť je škodlivá, aj keď roky, alebo skôr desaťročia tvrdili pravý opak. Masť práve naopak, obsahuje veľmi potrebné látky, aby sa organizmus „mastil“. Okrem toho, že je zdrojom energie, dobre sa vstrebáva v črevách. To však nemôžeme hovoriť o niektorých margarínoch, olejoch, u ktorých sa ani nedozvieme z etikety, aké látky obsahujú. Bez pochýb najzdravší z olejov je olivový, lebo tento obsahuje najviac potrebných látok pre ľudský organizmus. Omylom je, že musíme ho používať aj napríklad pri pečení mäsa. K tomu je dobrá aj masť, veď jej hlavnou zložkou je kyselina olejová, tak isto, ako pri olivovom oleji. Bravčová masť je oveľa stabilnejšia, oveľa menej oxiduje pri skladovaní, ako ktorýkoľvek olej. Na olivový olej sa najviac podobá husacia masť, preto nebojme sa aj ju používať v kuchyni!
Čo treba vedieť o margaríne?
Margarín dal vyrobiť vraj v 19. storočí Napoleon III. pre svoje vojsko. Veľmi rýchlo sa to rozšírilo po celom svete, ale začali pri výrobe používať stále viac olej ako masť. Olej však nebol taký tuhý ako masť, preto aby dosiahli tvrdšiu formu, museli ho spracovať. Pri tom však vznikli neprirodzené zložky, ktoré vraj už môžu byť oveľa škodlivejšie pre ľudský organizmus, ako masť. Je zaujímavé, že vysoký počet zvýšeného cholesterolu a hromadné ochorenie na cukrovku zaregistrovali práve v období, keď sa rozšíril margarín. Chorým zakázali jesť vajce, masť, ale nariadili jesť ryby, a to mastné morské ryby. Vychádzali pri tom z teórie, že Eskimáci jedia práve takéto ryby. To však nebrali do úvahy, že oni žijú v úplne iných podmienkach, a k rybám si dávajú len málo zeleniny a cukru. Je zaujímavé, že si nebrali ako príklad z masajských kmeňov, ktorých strava predstavuje 66 percent masť, mlieko a mäso. Problém je to, že pri vytvorení rôznych diét nebrali do úvahy regionálne rozdiely a rôzne životné štýly. Ak by sa u nás osvedčila hore uvedená diéta, nemuseli by sme teraz hovoriť o obezite ako o civilizačnej chorobe.
Na čo používali naši predkovia masť?
Ešte pred nedávnom používali masť a rastlinný olej aj v liečbe, ale napríklad s nimi aj svietili. Olej získali aj z ľanu, maku a z tekvicových jadierok. Olej však bol aj ako pôstne jedlo, veď v niektorých regiónoch olej pokvapkaný na chlebe znamenal skutočnú pochúťku.
Je zaujímavé, že o všetkom, čo naši predkovia konzumovali, ktosi vyhlásil, že je to škodlivé. Dnes však výrobcovia urobia všetko, aby produkovali také výrobky, ktoré sa aspoň trošku podobajú na domáce. Všetka snaha však je márna. To kvázi domáce, sa ani prirovnať nedá skutočným domácim dobrotám. To určite potvrdí ten, kto už pil kravské mlieko „priamo od kravy“, alebo ochutnal maslo, tvaroh, alebo syr vyrobené z mliekarensky nespracovaného kravského mlieka. Alebo ten, ktorý bol pri domácej zabíjačke. Ale k tomu, aby sme pochopili, že nie prirodzené a tradičné je zlé, musíme vidieť ešte veľa nových civilizačných chorôb, a na to treba vymyslieť veľa nových diét a liekov, aby z toho (len) niektorí mali veľký profit. Možno potom budeme pri výbere diét rozvážnejší...
M. C.