Zsigmond Sebők
Piatok, 31.jla 2009 - 08:56 hod.

Zsigmond Sebők (Sternfeld) sa narodil 22. septembra 1861 v Štúrove (podľa niektorých údajov v Parkáň-Náne). V školskom roku 1871/72 začal študovať na vyššom gymnáziu rádu Svätého Beňadikta v Ostrihome. Po maturite bol poslucháčom  prírodných vied na peštianskej polytechnike a filozofie na filozofickej fakulte. Priskoro stratil otca. Mnohopočetnú rodinu vychovávala matka, ktorá pracovala v dedinskom obchode. V roku 1895 sa oženil s Erzsébet Rákosi, mladšou sesternicou spisovateľa a žurnalistu Jenő Rákosiho. Náklonnosť k novinárstvu ho však čoskoro priviedla na žurnalistickú dráhu. V roku 1880 sa stal spolupracovníkom peštianskych novín „Független Hírlap“ a „Fővárosi Lapok“, v roku 1882 „Pesti Hírlap“. Svoje články zverejňoval aj na stránkach ostrihomských novín „Esztergom és Vidéke“. Neskôr publikoval aj vo viedenských a berlínskych novinách. Od roku 1884 pôsobil ako vnútorný spolupracovník „Szegedi Napló“, v roku 1887 sa vrátil k novinám „Pesti Hírlap“ a od roku 1892 „Budapesti Hírlap“. Ako vedúci besednice často písal parlamentné zvesti, poviedky, rozhovory, recenzie a úvodné články. V roku 1909 spolu s Elekom Benedekom založil a redigoval detský časopis „Jó Pajtás“. Okrem toho bol riadnym spolupracovníkom detského časopisu Lajosa Pósu „Az Én Ujságom“. Vo významných novinách „Új Idők“ väčšinou písal pod pseudonymom Keve, ďalej spolupracoval s „Esti Újság“ a na krátky čas aj s „Magyar Hírlap“. Bol pomocným redaktorom v humoristickom týždenníku Viktora Rákosiho „Kakas Márton“. Jeho prvá kniha pod názvom „Postavy“ vyšla v roku 1887. Jeho novely vychádzali v „Magyar Géniusz“ (1892-1903), „Hét“ a „Új Idők“. Vo viacerých poviedkach s dojímavou citlivosťou opisuje svoje rodisko, napr.: jarmočnú atmosféru Parkanu spred sto rokov. Často publikoval pod pseudonymami Colon, Plautus, Servatius, Plubius, Nádi Hegedűs, Zsiga bácsi. Po sebe zanechal okolo 60 diel. Zsigmond Sebők sa stal klasikom maďarskej detskej literatúry. Do svojich diel zapracovával zážitky získané zo spravodajských ciest. Pri tzv. „potulkách“ vychádzali aj „omrvinky do dejín literatúry“ a „kolority“. Alfréd Deésy v roku 1920 nakrútil film z jeho diela pod názvom „Dobrodužstvá Pána Macka”. Popri dielach, ktoré sú klasickými tvorbami detskej literatúry, jeho novely svedčia o najväčších spisovateľských kvalitách, hoci sú menej známe. V r. 1891 ho prijali za riadneho člena Petőfiho spolku, v r. 1892 do Dugonicsovho spolku a v r. 1904 do Kisfaludyho spolku. V roku 1998 osadili na jeho počesť v Štúrove pamätnú tabuľu. Od roku 1999 v Náne organizujú rozprávkové stretnutia pod jeho menom, čím neskorí potomkovia dávajú hold svojmu slávnemu predchodcovi. Málokto vie, že na pamiatku Zsigmonda Sebőka v roku 1936 postavili v Budapešti sochu, ktorá dodnes stojí v „Európa liget“ pod Hradom. Autorom je akademický sochár Gyula Maugsch a znázorňuje spisovateľovu najslávnejšiu figúru Macka s Líškou. Zsigmond Sebők zomrel 4. júna 1916 v Budapešti.

Július Juhász