SlĂĄvnostnĂĄ pomenovacia vĂ˝stava JĂşliusa Bartu bude otvorenĂĄ 4. jĂşla v galĂŠrii. RodenĂ˝ Ĺ tĂşrovÄan Barta bol nestorom maÄarskĂŠho vĂ˝tvarnĂŠho umenia na Slovensku. Bol drĹžiteÄžom viacerĂ˝ch vyznamenanĂ. Jeho obrazy sĂş vystavenĂŠ v mnohĂ˝ch galĂŠriĂĄch. Ĺ tĂşrovskĂĄ vĂ˝stava predstavĂ viac jeho znĂĄmych diel.
O nĂĄzve galĂŠrie na peĹĄej zĂłne rozhodlo mestskĂŠ zastupiteÄžstvo eĹĄte vlani. SlĂĄvnostnĂĄ vĂ˝stava bude otvorenĂĄ 4. jĂşla o 16 hodine, ĂşvodnĂ˝m miestom bude kino. Tu neodznejĂş iba slĂĄvnostnĂŠ prĂhovory, ale Duna TV odvysiela rozhovor s JĂşliusom Bartom v rĂĄmci programu DunakĂŠp. Otvorenie vĂ˝stavy pokraÄuje v galĂŠrii, kde budĂş vystavenĂŠ diela vĂ˝tvarnĂŠho umelca. JĂşlius Barta sa narodil 23. novembra 1922 v Parkane (Ĺ tĂşrovo). Ĺ tudoval na GymnĂĄziu v NovĂ˝ch ZĂĄmkoch a v Ostrihome (Esztergom), maturoval v Dunajskej Strede. Potom bol Ĺžiakom T. Galleho v BudapeĹĄti, neskĂ´r posluchĂĄÄom profesora J. Mudrocha na Vysokej ĹĄkole vĂ˝tvarnĂ˝ch umenĂ v Bratislave. Umenie Bartu vo veÄžkom ovplyvnilo povodie Dunaja a krajina juĹžnĂŠho Slovenska. âNielen samotnĂĄ rieka, ale aj tajomstvĂĄ druhĂŠho brehu, obraz Ostrihomu, jeho neskorĹĄia nedosiahnuteÄžnosĹĽ, smutnĂ˝ obraz desaĹĽroÄia okyptenĂŠho mostu MĂĄrie ValĂŠrie, a v poslednom rade aj jeho znovuzrodenie boli sĂşÄasĹĽou zĂĄĹžitkov jednĂŠho dlhĂŠho Ĺživotaâ â povedal raz o sebe JĂşlius Barta, ktorĂ˝ âsĂşÄasne, ale ten istĂ˝ Ĺživotâ Ĺžil desaĹĽroÄia na brehu Dunaja v Bratislave a na Ăşseku medzi Ĺ tĂşrovom a KomĂĄrnom. InternetovĂĄ strĂĄnka mesta o Ĺom pĂĹĄe, Ĺže âJĂşlius Barta je svedkom i kronikĂĄrom a Äasto aj spoluautorom prerodu naĹĄej krajiny, konkrĂŠtne juĹžnĂŠho Slovenska, z polofeudĂĄlneho spoloÄenstva do podoby sĂşÄasnej modernej a vyspelej spoloÄnosti. Jeho priemyselnĂŠ motĂvy podchytenĂŠ vĂ˝tvarnou reÄou, ale aj komornĂĄ a ilustraÄnĂĄ tvorba poskytujĂş moĹžnosĹĽ porovnĂĄvaĹĽ a hodnotiĹĽ premeny doby, v ktorej sme donedĂĄvna eĹĄte Ĺžili a Ĺžijeme. Pre majstra Bartu juĹžnĂŠ Slovensko a jeho blĂzka domovina PodunajskĂĄ nĂĹžina boli vĹždy ornou pĂ´dou, do ktorej po dlhĂŠ roky Barta sial zrnkĂĄ nevĹĄednĂŠho vĂ˝tvarnĂŠho talentu, aby z nich potom jeseĹou prĂrody i seba samĂŠho zoĹžal Ăşrodu Ĺživota a vlastnej tvorivosti.â Z prĂleĹžitosti 80-tych narodenĂn ho mesto Ĺ tĂşrovo vyznamenalo cenou PRO URBE. V roku 1975 dostal cenu CypriĂĄna MajernĂka, v roku 1989 cenu ZaslúŞilĂ˝ umelec. V roku 2002 za svoju pracovnĂş tvorivosĹĽ bol uznanĂ˝ umeleckou cenou Posonium. Bol Älenom Zväzu slovenskĂ˝ch vĂ˝tvarnĂ˝ch umelcov a aj ZdruĹženia maÄarskĂ˝ch vĂ˝tvarnĂ˝ch umelcov na Slovensku. Jeho obrazy sa okrem sĂşkromnĂ˝ch zberateÄžov nachĂĄdzajĂş v SNG a v bratislavskej mestskej galĂŠrii, ale nĂĄjdeme ich aj v galĂŠriĂĄch v KomĂĄrne, NovĂ˝ch ZĂĄmkoch, Dunajskej Strede, Trnave a v Ĺ tĂşrove. MĂ´Ĺžeme ich nĂĄjsĹĽ aj v JuhoÄeskej galĂŠrii. JĂşlius Barta zomrel v roku 2008 vo veku 86-ich rokov svojho Ĺživota. Preklad: gp |