Na vojnovom cintorĂne Äervenej armĂĄdy v Ĺ tĂşrove, ktorĂ˝ je nĂĄrodnou kultĂşrnou pamiatkou, je pochovanĂ˝ch 5 248 vojakov v 168 jednotlivĂ˝ch a 8 skupinovĂ˝ch hroboch. Na malĂ˝ch hroboch sĂş umiestnenĂŠ nĂĄhrobnĂŠ kamene, na ktorĂ˝ch sĂş uvedenĂŠ menĂĄ padlĂ˝ch vojakov, alebo je len napĂsanĂŠ âveÄnaja slava gerojuâ. Ĺ˝iaÄž z celkovĂŠho poÄtu pochovanĂ˝ch, mennĂ˝ zoznam obsahuje v sĂşÄasnosti len 897 mien, ostatnĂ sĂş neznĂĄmi. VÄaka pĂĄtracej skupine Hviezda v Rusku sa tento Ăşdaj onedlho rozĹĄĂri na rovnĂ˝ch 900. ProstrednĂctvom RuskĂŠho veÄžvyslanectva na Slovensku dostanĂş traja vojaci, ktorĂ sĂş tu pochovanĂ pamätnĂş tabuÄžu s menom, a to dvaja Hrdinovia Sovietskeho zväzu a jeden vojak. V zĂĄvere II. svetovej vojny sa odohrali tie najvĂ˝znamnejĹĄie boje prĂĄve v okolĂ Ĺ tĂşrova. Ĺ˝ivotnĂŠ osudy dvoch Hrdinov ZSSR pochovanĂ˝ch na âRuskom cintorĂneâ v Ĺ tĂşrove teraz uverejnĂme na zĂĄklade informĂĄciĂ poskytnutĂ˝ch Stanislavom Bursom, Älovekom, ktorĂ˝ mĂĄ na srdci osud a zachovanie pamiatky padlĂ˝ch vojakov ÄA. MusĂm podÄiarknuĹĽ, Ĺže sa jednĂĄ o materiĂĄl, ktorĂ˝ je prvĂ˝krĂĄt publikovanĂ˝ na Slovensku! VĂ˝nimoÄnĂ˝m je oboznĂĄmiĹĽ sa s osudmi vojakov, ktorĂ zomreli v bezohÄžadnom boji v tomto kraji, bez ohÄžadu na ich nĂĄrodnosĹĽ.
Nikolaj SemenoviÄ Artamonov sa narodil v roÄžnĂckej rodine 21. mĂĄja 1919 v dedine Nekljudovka. V roku 1941 bol odvedenĂ˝ do radov ÄA. Po ukonÄenĂ vojenskej leteckej ĹĄkoly bol v roku 1942 ako stĂhaÄ v hodnosti podporuÄĂka preradenĂ˝ na docviÄenie k bojovĂŠmu Ăştvaru. Svoj prvĂ˝ zostrel nepriateÄžskĂŠho lietadla dosiahol 25. jĂşla 1943 v priestore Kalinina, keÄ k zemi odporĂşÄal nemeckĂŠ prieskumnĂŠ lietadlo Hs-126. Po absolvovanĂ 165 bojovĂ˝ch letov /z ktorĂ˝ch bolo 32 prieskumnĂ˝ch/, v ktorĂ˝ch absolvoval 42 vzduĹĄnĂ˝ch sĂşbojov, bol uĹž v hodnosti nadporuÄĂka. 10. marca 1944 bol zaradenĂ˝ ako pomocnĂk veliteÄža vzduĹĄnej streÄžby pluku. Svoje poslednĂŠ vzduĹĄnĂŠ vĂĹĽazstvo kpt. N.S. Artamonov dosiahol 11. marca 1945, keÄ sa mu podarilo v priestore Hercegfalva (MR) zostreliĹĽ nemeckĂş stĂhaÄku Fw 190. TĂ˝m pĂĄdom mal na konte celkovo 28 samostatnĂ˝ch a 8 skupinovĂ˝ch zostrelov nepriateÄžskĂ˝ch lietadiel. DĹa 25. marca 1945 sa zaÄala Bratislavsko â BrnenskĂĄ operĂĄcia. Artamanovi vojaci so svojimi stĂhaÄkami LavoÄkin La 5Fn operovali z poÄžnĂŠho letiska nachĂĄdzajĂşceho sa v blĂzkosti Ĺ˝eliezoviec. OdtiaÄž kpt. N.S. Artamonov 26. marca 1945 vyletel na svoje poslednĂŠ dva bojovĂŠ lety, aj keÄ nemusel. Doktor pluku mu zakĂĄzal letieĹĽ, lebo zdravotne nebol v poriadku. On odmietol jeho nĂĄmietky a vyletel na prieskumnĂ˝ let do priestoru Nitry a VrĂĄbel. Od VrĂĄbel smerom na Levice objavil nemeckĂş motorizovanĂş kolĂłnu smerujĂşcu k frontu. Po pristĂĄtĂ vĂ˝sledky svojho prieskumu zahlĂĄsil veliteÄžovi divĂzie Judakovi. Ako sprĂĄvny veliteÄž vyletel kpt. Artamonov na Äele âlavoÄiekâ ich pluku. Aby neboli spozorovanĂ, kolĂłnu obleteli veÄžkĂ˝m oblĂşkom a zaÄali na Ĺu Ăştok z 800 m odzadu. Po znĂĹženĂ letu na ĂşÄinnĂ˝ dostrel sa na ceste rozpĂştalo peklo a jedna ohnivĂĄ drĂĄha z nich si naĹĄla svoju obeĹĽ. PoÄas âĹĄturmovkyâ na kolĂłnu naplno zasiahla âlavoÄkuâ kpt. Artamonova. TĂĄ po zĂĄsahu zaÄala vo vzduchu okamĹžite horieĹĽ. RanenĂ˝ pilot s poslednĂ˝m zbytkom unikajĂşcich sĂl nasmeroval svoju horiacu fakÄžu do nemeckej kolĂłny. Po dopade do jej radov podriadenĂ hrdinskĂŠho pilota uvideli, ako na ceste nastal veÄžkĂ˝ vĂ˝buch. Do tohto priestoru okamĹžite vyslali ÄžudĂ, aby jeho telesnĂŠ pozostatky previezli do Ĺ˝eliezoviec. VÄaka tomu vieme, Ĺže kpt. Artamonov zahynul v priestore Teliniec. Po prevoze jeho telesnĂ˝ch pozostatkov do Ĺ˝eliezoviec bol zo vĹĄetkĂ˝mi vojenskĂ˝mi poctami pochovanĂ˝. Nemal tam vĹĄak dlhĂ˝ odpoÄinok, lebo o rok neskĂ´r bol exhumovanĂ˝ a opätovne pochovanĂ˝ na vtedy budujĂşcom sa cintorĂne padlĂ˝ch sovietskych vojakov v Ĺ tĂşrove. No tentokrĂĄt bol uloĹženĂ˝ do jednĂŠho zo spoloÄnĂ˝ch hrobov, bez oznaÄenia o koho sa jednĂĄ. Na prĂkaz PrezĂdia najvyĹĄĹĄieho sovietu ZSSR bola npor. N.S. Artamonovi 19. augusta 1944 za dosiahnutĂŠ bojovĂŠ zĂĄsluhy udelenĂĄ ZlatĂĄ Hviezda Hrdinu Sovietskeho zväzu a Leninov rĂĄd. V materiĂĄloch MĂ Ĺ tĂşrovo je doteraz evidovanĂ˝ pod p. Ä. 337.
Je pozoruhodnĂŠ, Ĺže za boje v naĹĄom regiĂłne zĂskal ocenenie âhrdinuâ aj jeden letec, ktorĂ˝ tu bol zostrelenĂ˝ a priĹĄiel o nohu. JednĂĄ sa o letca Nikolaja SergejeviÄa Jegorova, ktorĂ˝ za ĹĽaĹžkĂŠ zranenie v boji v okolĂ Ĺ tĂşrova dostal to najvyĹĄĹĄie vyznamenanie udeÄžovanĂŠ v ZSSR. Aleksej FedoroviÄ Lebedev sa narodil 14. marca 1924 v Bunjakovke v sedliackej rodine. V mĂĄji 1943 dostal Aleksej Lebedev povolĂĄvacĂ rozkaz do radov ÄA. Po absolvovanĂ vojenskej ĹĄkoly mu bola pridelenĂĄ hodnosĹĽ podporuÄĂka a funkcia veliteÄža Äaty. V januĂĄri 1945 jeho pluk viedol boje na ĂşzemĂ nachĂĄdzajĂşcom sa na severnej strane rieky Dunaj. Tam mali prĂsluĹĄnĂci 2. prĂĄporu 677. streleckĂŠho pluku 5. januĂĄra 1945 zaujatĂŠ pozĂcie v blĂzkosti obce BelĂĄ. Vojaci Lebedevovej Äaty videli, Ĺže asi 300 m pred nimi na neveÄžkej vyvýťenine sa rysujĂş kontĂşry nemeckĂ˝ch zĂĄkopov. O druhej v noci 6. januĂĄra 1945 zavolal mladĂŠho veliteÄža na svoje veliace stanoviĹĄte veliteÄž pluku mjr. Borodin. Bolo mu jasnĂŠ, Ĺže nepriateÄžskĂŠ pozĂcie mĂ´Ĺžu dobiĹĽ len v rĂĄmci neÄakanĂŠho Ăştoku, keÄ dokonale vyuĹžijĂş moment prekvapenia. âDo svitania musĂ byĹĽ dedina naĹĄa! To je Ăşloha vaĹĄej Äaty. Viem, Ĺže ste chlapĂci, verĂm, Ĺže nesklameĹĄâŚâ â povedal veliteÄž pluku podporuÄĂkovi Lebedevovi. O 03.00 hod. vyrazil dvadsaĹĽroÄnĂ˝ veliteÄž so svojimi podriadenĂ˝mi. V momente, keÄ im k nepriateÄžskĂ˝m zĂĄkopom ostĂĄvalo len pĂĄr desiatok metrov, noÄnĂŠ ticho preruĹĄila dĂĄvka guÄžometu a noÄnĂş krajinu osvetlili vystrelenĂŠ svetlice. MladĂ˝ veliteÄž vtedy chytil dva granĂĄty a zaÄal sa plaziĹĽ k postaveniu guÄžometnĂŠho hniezda. KeÄ bol od neho vzdialenĂ˝ tak 8 aĹž 10 metrov, hodil do neho postupne obidva granĂĄty. GuÄžomet zmÄşkol. Vojaci sa zodvihli zo zeme k Ăştoku. V tom momente nemeckĂ˝ guÄžomet opätovne oĹžil. Lebedev sa vtedy zodvihol zo zeme a vlastnĂ˝m telom zakryl nepriateÄžskĂ˝ guÄžomet. PodriadenĂ, vidiac Äo sa stalo, sa vrhli do Ăştoku a v momente dobili nepriateÄžskĂŠ pozĂcie. Po boji LebedevovĂ spolubojovnĂci naĹĄli iba bezduchĂŠ telo svojho veliteÄža odpoÄĂvajĂşce stĂĄle na Ăşsti umlÄanĂŠho guÄžometu. O kus Äalej od neho leĹžali traja zabitĂ nemeckĂ vojaci a jeden ranenĂ˝. TelesnĂŠ pozostatky mladĂŠho hrdinu ppor. Alekseja FedoroviÄa Lebedeva boli za smĂştoÄnej hudby ĹĄesĹĽÄlennĂŠho vojenskĂŠho orchestru a za ÄestnĂ˝ch sĂĄlv zo samopalov a puĹĄiek, pochovanĂŠ 1 km juhozĂĄpadne od osady MalĂĄ Tata (ÄasĹĽ obce KamennĂ˝ Most). NeskĂ´r boli exhumovanĂŠ a Ăşdajne prevezenĂŠ na cintorĂn padlĂ˝ch sovietskych vojakov v dedine BelĂĄ. A odtiaÄž ku koneÄnĂŠmu odpoÄinku na centrĂĄlny cintorĂn padlĂ˝ch sovietskych vojakov v Ĺ tĂşrove. A. F. Lebedev tu odpoÄĂva v spoloÄnom hrobe pod p. Ä. 547. O hrdinskom Äine ppor. A.F. Lebedeva jeho priamy nadriadenĂ˝, veliteÄž 677. streleckĂŠho pluku mjr. Borodin, uĹž 11. januĂĄra 1945 napĂsal nĂĄvrh na udelenie titulu Hrdina ZSSR in memoriam. Na jeho podklade bol ppor. A. F. Lebedevovi PrĂkazom PrezĂdia NajvyĹĄĹĄieho sovietu ZSSR dĹa 28. aprĂla 1945 udelenĂ˝ titul Hrdina ZSSR In memoriam a Rad Lenina. Älenovia pĂĄtracieho oddielu Hviezda, nachĂĄdzajĂşci sa v dedine Ĺ˝elannoje, sa snaĹžia napraviĹĽ krivdy, ktorĂŠ boli v rĂĄmci stalinskĂ˝ch Äistiek a represĂĄliĂ spĂĄchanĂŠ na Lebedevovej rodine, ale nielen na nej⌠VÄaka ich iniciatĂve uĹž o svojom zabudnutom rodĂĄkovi vedia aj obyvatelia jeho rodnej obce. A hlavne na ich poÄin mu bol v rodnej Bunjakovke odhalenĂ˝ 9. mĂĄja 2010 pamätnĂk a bude jeho meno uvedenĂŠ na mieste jeho poslednĂŠho odpoÄinku (spolu so spolubojovnĂkom Artamonovom a vojakom Knopovom) aj na pamätnej tabuli umiestnenej na vojnovom cintorĂne Äervenej armĂĄdy v Ĺ tĂşrove.
MateriĂĄl Stanislava Bursu spracoval JĂşlius JuhĂĄsz
|