Roky, alebo skĂ´r desaĹĽroÄia bola hlavnĂ˝m vinnĂkom za obezitu masĹĽ. Teraz ju ÄakĂĄ rehabilitĂĄcia, pretoĹže vedci priĹĄli na to, Ĺže niektorĂŠ druhy âzdravĂŠhoâ margarĂnu sĂş zlĂŠ pre nĂĄĹĄ organizmus. Ktovie, moĹžno eĹĄte zaĹžijeme, Ĺže aj domĂĄci chlieb bude znovu povaĹžovanĂ˝ za zdravĂ˝.
MastnĂŠho chleba s cibuÄžkou?
Pred pĂĄr desaĹĽroÄiami Ĺžili Äžudia z toho, Äo si sami vyprodukovali. Je faktom, Ĺže k ĹĽaĹžkej fyzickej prĂĄci nebolo niÄ treba, ako dobrĂ˝ krajec domĂĄceho chleba so slaninkou a cibuÄžkou, alebo natretĂ˝ masĹĽou. Aj to je pravda, Ĺže vtedy eĹĄte nepoznali toÄžkĂŠ choroby, ale tieĹž nepoznali pojem obezita a vysokĂ˝ cholesterol ako civilizaÄnĂş chorobu. Je faktom aj to, Ĺže vtedy mastnĂ˝ chlieb bol inĂ˝ ako ten dneĹĄnĂ˝. Viac si ho vĂĄĹžili ako teraz, dnes ho vĹĄak dokonca povaĹžujĂş za hlavnĂŠho vinnĂka obezity. UkĂĄzalo sa vĹĄak, Ĺže nie chlieb a masĹĽ sĂş hlavnĂ˝m vinnĂkom tĂ˝chto chorĂ´b.
Chlieb nĂĄĹĄ kaĹždodennĂ˝...
PodÄža pekĂĄrov netreba chleba obviĹovaĹĽ za obezitu. ProblĂŠmom je, Ĺže mĂşka nie je takĂĄ istĂĄ, akĂş mleli naĹĄi predkovia. Ĺ˝iaÄž, zmenil sa aj dopyt. âMĂ´j starĂ˝ otec, keÄ zomlel pĹĄenicu, otruby vytriedil, a tĂ˝m kĹmili zvieratĂĄ. Dnes je najvyhÄžadĂĄvanejĹĄĂm prĂĄve celozrnnĂ˝ chlieb- teda otrubovĂ˝â povedal nĂĄm jeden pekĂĄr. Medzi rĂ´znymi pekĂĄrskymi vĂ˝robkami sa ani nevieme zorientovaĹĽ, toÄžko ich je. DomĂĄci chlieb uĹž nie je v mĂłde, a keÄ ho aj kupujeme, tak skĂ´r len s nafĂşknutĂ˝mi prĂsadami. DomĂĄci chlieb je vĹĄak moĹžno menĹĄĂ, ale dlho ostĂĄva ÄerstvĂ˝, preto ho obÄžubujĂş kamiĂłnisti a lodiari.
MasĹĽ uĹž rehabilitovali
RozpomeĹme sa, akĂŠ boli ozajstnĂŠ domĂĄce oĹĄkvarky a masĹĽ vytopenĂĄ z oĹĄkvarkov. TĂşto pochúżku zdĂĄ sa, Ĺže uĹž rehabilitovali, veÄ stĂĄle viac súżaŞà organizujĂş v topenĂ masti. Ba dokonca aj na recepciĂĄch hostĂ ÄakajĂş ÄastokrĂĄt oĹĄkvarkovĂŠ pagĂĄÄe, alebo mastnĂ˝ chlieb s cibuÄžkou. Akoby chceli upozorniĹĽ na tradiÄnĂŠ pochúżky. Vedci dokonca priĹĄli na to, Ĺže prirodzenĂĄ masĹĽ je oveÄža menej ĹĄkodlivĂĄ, ako niektorĂŠ margarĂny. Pred niekoÄžkĂ˝mi rokmi vĹĄak tvrdili pravĂ˝ opak.
Omyly
MĂ˝lime sa, keÄ si myslĂme, Ĺže masĹĽ je ĹĄkodlivĂĄ, aj keÄ roky, alebo skĂ´r desaĹĽroÄia tvrdili pravĂ˝ opak. MasĹĽ prĂĄve naopak, obsahuje veÄžmi potrebnĂŠ lĂĄtky, aby sa organizmus âmastilâ. Okrem toho, Ĺže je zdrojom energie, dobre sa vstrebĂĄva v ÄrevĂĄch. To vĹĄak nemĂ´Ĺžeme hovoriĹĽ o niektorĂ˝ch margarĂnoch, olejoch, u ktorĂ˝ch sa ani nedozvieme z etikety, akĂŠ lĂĄtky obsahujĂş. Bez pochĂ˝b najzdravĹĄĂ z olejov je olivovĂ˝, lebo tento obsahuje najviac potrebnĂ˝ch lĂĄtok pre ÄžudskĂ˝ organizmus. Omylom je, Ĺže musĂme ho pouĹžĂvaĹĽ aj naprĂklad pri peÄenĂ mäsa. K tomu je dobrĂĄ aj masĹĽ, veÄ jej hlavnou zloĹžkou je kyselina olejovĂĄ, tak isto, ako pri olivovom oleji. BravÄovĂĄ masĹĽ je oveÄža stabilnejĹĄia, oveÄža menej oxiduje pri skladovanĂ, ako ktorĂ˝koÄžvek olej. Na olivovĂ˝ olej sa najviac podobĂĄ husacia masĹĽ, preto nebojme sa aj ju pouĹžĂvaĹĽ v kuchyni!
Äo treba vedieĹĽ o margarĂne?
MargarĂn dal vyrobiĹĽ vraj v 19. storoÄĂ Napoleon III. pre svoje vojsko. VeÄžmi rĂ˝chlo sa to rozĹĄĂrilo po celom svete, ale zaÄali pri vĂ˝robe pouĹžĂvaĹĽ stĂĄle viac olej ako masĹĽ. Olej vĹĄak nebol takĂ˝ tuhĂ˝ ako masĹĽ, preto aby dosiahli tvrdĹĄiu formu, museli ho spracovaĹĽ. Pri tom vĹĄak vznikli neprirodzenĂŠ zloĹžky, ktorĂŠ vraj uĹž mĂ´Ĺžu byĹĽ oveÄža ĹĄkodlivejĹĄie pre ÄžudskĂ˝ organizmus, ako masĹĽ. Je zaujĂmavĂŠ, Ĺže vysokĂ˝ poÄet zvýťenĂŠho cholesterolu a hromadnĂŠ ochorenie na cukrovku zaregistrovali prĂĄve v obdobĂ, keÄ sa rozĹĄĂril margarĂn. ChorĂ˝m zakĂĄzali jesĹĽ vajce, masĹĽ, ale nariadili jesĹĽ ryby, a to mastnĂŠ morskĂŠ ryby. VychĂĄdzali pri tom z teĂłrie, Ĺže EskimĂĄci jedia prĂĄve takĂŠto ryby. To vĹĄak nebrali do Ăşvahy, Ĺže oni ĹžijĂş v Ăşplne inĂ˝ch podmienkach, a k rybĂĄm si dĂĄvajĂş len mĂĄlo zeleniny a cukru. Je zaujĂmavĂŠ, Ĺže si nebrali ako prĂklad z masajskĂ˝ch kmeĹov, ktorĂ˝ch strava predstavuje 66 percent masĹĽ, mlieko a mäso. ProblĂŠm je to, Ĺže pri vytvorenĂ rĂ´znych diĂŠt nebrali do Ăşvahy regionĂĄlne rozdiely a rĂ´zne ĹživotnĂŠ ĹĄtĂ˝ly. Ak by sa u nĂĄs osvedÄila hore uvedenĂĄ diĂŠta, nemuseli by sme teraz hovoriĹĽ o obezite ako o civilizaÄnej chorobe.
Na Äo pouĹžĂvali naĹĄi predkovia masĹĽ?
EĹĄte pred nedĂĄvnom pouĹžĂvali masĹĽ a rastlinnĂ˝ olej aj v lieÄbe, ale naprĂklad s nimi aj svietili. Olej zĂskali aj z Äžanu, maku a z tekvicovĂ˝ch jadierok. Olej vĹĄak bol aj ako pĂ´stne jedlo, veÄ v niektorĂ˝ch regiĂłnoch olej pokvapkanĂ˝ na chlebe znamenal skutoÄnĂş pochúżku. Je zaujĂmavĂŠ, Ĺže o vĹĄetkom, Äo naĹĄi predkovia konzumovali, ktosi vyhlĂĄsil, Ĺže je to ĹĄkodlivĂŠ. Dnes vĹĄak vĂ˝robcovia urobia vĹĄetko, aby produkovali takĂŠ vĂ˝robky, ktorĂŠ sa aspoĹ troĹĄku podobajĂş na domĂĄce. VĹĄetka snaha vĹĄak je mĂĄrna. To kvĂĄzi domĂĄce, sa ani prirovnaĹĽ nedĂĄ skutoÄnĂ˝m domĂĄcim dobrotĂĄm. To urÄite potvrdĂ ten, kto uĹž pil kravskĂŠ mlieko âpriamo od kravyâ, alebo ochutnal maslo, tvaroh, alebo syr vyrobenĂŠ z mliekarensky nespracovanĂŠho kravskĂŠho mlieka. Alebo ten, ktorĂ˝ bol pri domĂĄcej zabĂjaÄke. Ale k tomu, aby sme pochopili, Ĺže nie prirodzenĂŠ a tradiÄnĂŠ je zlĂŠ, musĂme vidieĹĽ eĹĄte veÄža novĂ˝ch civilizaÄnĂ˝ch chorĂ´b, a na to treba vymyslieĹĽ veÄža novĂ˝ch diĂŠt a liekov, aby z toho (len) niektorĂ mali veÄžkĂ˝ profit. MoĹžno potom budeme pri vĂ˝bere diĂŠt rozvĂĄĹžnejĹĄĂ... M. C.
|