Pred 65. rokmi, 23. júna 1946 sluha Boha, otec biskup Buzalka, vysvätil k�azov v Dóme svätého Martina v Bratislave. Medzi nimi bol aj László Burián, senecký novok�az, ktorý z milosti Boha 26. júna 2011 oslávil v našom kostole svoje železné k�azské jubileum.

V kostole naplnenou do poslednĂ©ho miesta sa zišli prĂ­tomnĂ­, aby ho pozdravili s Ăşctou a Ăşprimnou láskou. Svojich veriacich stále privĂ­ta s láskou, ku kaĹľdĂ©mu má milĂ© slová. KeÄŹ sa ho opĂ˝tame na predošlĂ© roky, desaĹĄroÄŤia, väčšinou zdĂ´raznĂ­ ich krásu, milosĹĄ BoĹľiu, ktorá ho pozvala na povolanie kĹ�aza a 65 rokov ho v tom udrĹľala. ByĹĄ ÄŤlovekom Boha nikdy nebolo ÄľahkĂ©, ani teraz nie je, ale vieme, Ĺľe  napriek mnohĂ˝m utrpeniam mal šťastnĂ˝ kĹ�azskĂ˝ Ĺľivot, azda preto, lebo veril a verĂ­ v koneÄŤnĂ© vĂ­ĹĄazstvo lásky. A ÄŤo bola tá duševná sila, ktorá ho v kaĹľdej situácii podporila, posilnila? Na to raz takto odpovedal: „Je to jednoduchĂ©. Ja mám rád ÄľudĂ­ podÄľa boĹľieho pokynu. V duchu som im odpustil, hoci ÄŤo so mnou spravili. A Boh bol stále so mnou. KeÄŹ bolo treba ma pozdvihol, inokedy povzbudzoval. A znova a znova som sa presvedÄŤil o tom, Ĺľe láska zvĂ­ĹĄazĂ­ nad všetkĂ˝m zlom. To dokazuje aj mĂ´j Ĺľivot.“ Na tomto krásnom jubileu preĹ�ho nebola oslava najpodstatnejšia, ale to, Ĺľe mohol daĹĄ vÄŹaku Bohu za to, Ĺľe sÄľub v bratislavskom dĂłme mohol dodrĹľaĹĄ a v duchu toho mohol slúžiĹĄ na slávu Boha, v prospech jeho cirkvi a veriacich. OpĂ˝tala som sa ho, ako prežíval 65 rokov kĹ�azstva, na ÄŤo so svojou skromnosĹĄou odpovedal takto: „... moja mama mi hovorila, nech sa stanem kĹ�azom iba vtedy, keÄŹ budem šťastnĂ˝m kĹ�azom. A ja som šťastnĂ˝ kĹ�az.“

(Glázer)