Zsigmond SebĹ‘k (Sternfeld) sa narodil 22. septembra 1861 v Štúrove (podÄľa niektorých údajov v ParkáĹ�-Náne). V školskom roku 1871/72 zaÄŤal študovaĹĄ na vyššom gymnáziu rádu Svätého BeĹ�adikta v Ostrihome. Po maturite bol poslucháÄŤom  prírodných vied na peštianskej polytechnike a filozofie na filozofickej fakulte. Priskoro stratil otca. MnohopoÄŤetnú rodinu vychovávala matka, ktorá pracovala v dedinskom obchode. V roku 1895 sa oĹľenil s Erzsébet Rákosi, mladšou sesternicou spisovateÄľa a Ĺľurnalistu JenĹ‘ Rákosiho. NáklonnosĹĄ k novinárstvu ho však ÄŤoskoro priviedla na Ĺľurnalistickú dráhu. V roku 1880 sa stal spolupracovníkom peštianskych novín „Független Hírlap“ a „FĹ‘városi Lapok“, v roku 1882 „Pesti Hírlap“. Svoje ÄŤlánky zverejĹ�oval aj na stránkach ostrihomských novín „Esztergom és Vidéke“. Neskôr publikoval aj vo viedenských a berlínskych novinách. Od roku 1884 pôsobil ako vnútorný spolupracovník „Szegedi Napló“, v roku 1887 sa vrátil k novinám „Pesti Hírlap“ a od roku 1892 „Budapesti Hírlap“. Ako vedúci besednice ÄŤasto písal parlamentné zvesti, poviedky, rozhovory, recenzie a úvodné ÄŤlánky. V roku 1909 spolu s Elekom Benedekom zaloĹľil a redigoval detský ÄŤasopis „Jó Pajtás“. Okrem toho bol riadnym spolupracovníkom detského ÄŤasopisu Lajosa Pósu „Az Én Ujságom“. Vo významných novinách „Új IdĹ‘k“ väÄŤšinou písal pod pseudonymom Keve, ÄŹalej spolupracoval s „Esti Újság“ a na krátky ÄŤas aj s „Magyar Hírlap“. Bol pomocným redaktorom v humoristickom týĹľdenníku Viktora Rákosiho „Kakas Márton“. Jeho prvá kniha pod názvom „Postavy“ vyšla v roku 1887. Jeho novely vychádzali v „Magyar Géniusz“ (1892-1903), „Hét“ a „Új IdĹ‘k“. Vo viacerých poviedkach s dojímavou citlivosĹĄou opisuje svoje rodisko, napr.: jarmoÄŤnú atmosféru Parkanu spred sto rokov. ÄŚasto publikoval pod pseudonymami Colon, Plautus, Servatius, Plubius, Nádi Hegedűs, Zsiga bácsi. Po sebe zanechal okolo 60 diel. Zsigmond SebĹ‘k sa stal klasikom maÄŹarskej detskej literatúry. Do svojich diel zapracovával záĹľitky získané zo spravodajských ciest. Pri tzv. „potulkách“ vychádzali aj „omrvinky do dejín literatúry“ a „kolority“. Alfréd Deésy v roku 1920 nakrútil film z jeho diela pod názvom „DobroduĹľstvá Pána Macka”. Popri dielach, ktoré sú klasickými tvorbami detskej literatúry, jeho novely svedÄŤia o najväÄŤších spisovateÄľských kvalitách, hoci sú menej známe. V r. 1891 ho prijali za riadneho ÄŤlena PetĹ‘fiho spolku, v r. 1892 do Dugonicsovho spolku a v r. 1904 do Kisfaludyho spolku. V roku 1998 osadili na jeho poÄŤesĹĄ v Štúrove pamätnú tabuÄľu. Od roku 1999 v Náne organizujú rozprávkové stretnutia pod jeho menom, ÄŤím neskorí potomkovia dávajú hold svojmu slávnemu predchodcovi. Málokto vie, Ĺľe na pamiatku Zsigmonda SebĹ‘ka v roku 1936 postavili v Budapešti sochu, ktorá dodnes stojí v „Európa liget“ pod Hradom. Autorom je akademický sochár Gyula Maugsch a znázorĹ�uje spisovateÄľovu najslávnejšiu figúru Macka s Líškou. Zsigmond SebĹ‘k zomrel 4. júna 1916 v Budapešti.

Július Juhász