Na zĂĄklade ĹĄtatistĂk od AVE sme naĹĄli kontext medzi blahom Ĺ tĂşrovÄanov a âvyprodukovanĂ˝mâ mnoĹžstvom odpadu. NaĹĄli sme najobjektĂvnejĹĄiu jednotku blaha?
Ak ĂĄno, tak z nahromadenĂŠho komunĂĄlneho odpadu sa ukazuje, Ĺže ĹživotnĂĄ ĂşroveĹ v roku 2011 dosiahla ĂşroveĹ z rokov 2004-2005. TechnickĂ˝ riaditeÄž AVE, Imre Nagy, poÄas analĂ˝zy nesĂşhlasil s ĂşmernosĹĽou vyprodukovanĂŠho odpadu a blahom obyvateÄžov, ale uznal, Ĺže v minulosti mesto zaĹžĂvalo lepĹĄie Äasy a âvyprodukovaloâ oveÄža viac odpadu ako v sĂşÄasnosti. SpojitosĹĽ je logickĂĄ, veÄ obyvatelia s lepĹĄĂm finanÄnĂ˝m zĂĄzemĂm, zĂĄvody a podniky viac minĂş, nakupujĂş vĂ˝robky, ich balenie ale Äasom aj samotnĂ˝ vĂ˝robok sa dostĂĄva do kontajnerov. K Ăşplnosti treba dodaĹĽ, Ĺže stĂĄle viac obyvateÄžov selektuje odpad na znova pouĹžiteÄžnĂŠ plasty a sklo. Napriek tomu podÄža ĹĄtatistĂk Ĺ tĂşrovÄania nepozbierali o toÄžko viac fliaĹĄ, o koÄžko sa znĂĹžil celkovĂ˝ objem odpadu. Teda ak je naĹĄe meranie sprĂĄvne, naĹĄe sĂşÄasnĂŠ blaho sa dĂĄ porovnĂĄvaĹĽ s tĂ˝m v roku 2004, priznajme â Äo nie je aĹž tak tragickĂŠ. HorkosĹĽ v Ăşstach mĂ´Ĺžeme maĹĽ skĂ´r z toho, Ĺže nami objavenĂ˝ âindex smetnĂ˝ch koĹĄovâ od roku 2008 neustĂĄle klesĂĄ, a ktovie kedy sa zastavĂ. Ăloha pre vedenie mesta: Äo mĂĄme urobiĹĽ, aby naĹĄe odpadkovĂŠ koĹĄe a peĹaĹženky neodzrkadÄžovali obdobie 90-tych rokov.
A koÄžko sme selektovali vlani? Ĺ tĂşrovÄania v roku 2011 nazbierali 25 ton umelĂ˝ch fliaĹĄ do vyhradenĂ˝ch kontajnerov. TĂĄto vĂĄha zodpovedĂĄ vĂĄhe naloĹženĂŠho kamiĂłnovĂŠho ĹĽahaÄa. SelektovanĂ˝ papier prevyĹĄoval 31 ton, skla bolo pribliĹžne 13 ton.
|