![obrĂĄzok obrĂĄzok](http://sao.sturovo.org/images/stories/i37_christmas_bells.gif) Bol troĹĄku pomalĂ˝, ĹĽarbavĂ˝. MoĹžno prĂĄve preto ho katechĂŠtka vybrala na postavu krÄmĂĄra vo vianoÄnej scĂŠnke. Nemusel sa nauÄiĹĽ veÄža textu, len mal ostro vyhnaĹĽ Pannu MĂĄriu a svätĂŠho Jozefa slovami: âV hostinci niet miesta!â
A chlapec hral dobre. Mal tvrdĂ˝ a ostrĂ˝ hlas. Ani sa nepozeral na trasĂşcich sa pocestnĂ˝ch a prĂsne ich poslal preÄ. NaliehavĂĄ prosba sv. Jozefa sa vĹĄak opakovala: âÄakĂĄ dieĹĽa, je veÄžmi unavenĂĄ. StaÄil by kĂştik...â Vtedy sa chlapec pozrel na Pannu MĂĄriu a sv. Jozefa. OdpoveÄ vĹĄak bola: âNie, choÄte preÄ!â Povedal to tvrdo, ale so slzami v oÄiach. KeÄ pocestnĂ smutne odchĂĄdzali, chvĂÄžku stĂĄl s otvorenĂ˝mi Ăşstami a s vrĂĄskou na Äele. Potom zvolal: âOstaĹ, Jozef! DĂĄm MĂĄrii svoju izbu!â Äo nasledovalo? Iste zmätok medzi hercami, deĹĽmi... Po scĂŠnke, keÄ sa Äžudia rozchĂĄdzali, bolo poÄuĹĽ, ako divĂĄci hovorili, Ĺže chlapec hru pokazil, ale inĂ tvrdili, Ĺže to bolo najkrajĹĄie na celej scĂŠnke. PomalĂ˝, ĹĽarbavĂ˝ chlapec je naĹĄim vernĂ˝m obrazom. S hrou o odmietanĂ Boha sme sa tak zĹžili, Ĺže sme ho vyhnali zo svojich Ĺživotov. Nahradili sme VĹĄemohĂşceho za svoje obmedzenĂŠ schopnosti, sily. Jeden modernĂ˝ filozof si takto povzdychol: âÄlovek je jedinĂ˝ tvor na svete, ktorĂ˝ sa zdrĂĄha byĹĽ tĂ˝m, ÄĂm je. PĂ´da sa nezdrĂĄha slúŞiĹĽ rastlinĂĄm. Rastliny sa nezdrĂĄhajĂş slúŞiĹĽ zvieratĂĄm. ZvieratĂĄ sa nezdrĂĄhajĂş slúŞiĹĽ Älovekovi. Len Älovek sa zdrĂĄha slúŞiĹĽ Bohu a radĹĄej slúŞi hmote, ktorĂĄ je niŞťia neĹž Älovek. Älovek sa zdrĂĄha byĹĽ dieĹĽaĹĽom BoĹžĂm. ZdrĂĄha sa oslavovaĹĽ Boha.â (S. Ĺ oka) ...a pokraÄujeme Äalej v nerovnom sĂşboji s Bohom. UtekĂĄme za svojim cieÄžom, ktorĂ˝ je neurÄitĂ˝, cestou zbierajĂşc bohatstvo, slĂĄvu, uznanie...sĂ˝time celĂŠ naĹĄe bytie prĂĄzdnotou, egoizmom, pĂ˝chou... Zrazu prĂde moment, keÄ sa nevieme pohnúż, doĹĄli nĂĄm sily, matĂŠria neuspokojuje! OtvĂĄrajĂş sa nĂĄm oÄi a zisĹĽujeme, Ĺže sme ânahĂâ. Vtedy prichĂĄdza Boh ako kedysi v rajskej zĂĄhrade a volĂĄ: âAdam, kde si?â Zo zotrvaÄnosti odpovedĂĄme âchoÄ preÄâ, ale uĹž je to so slzami v oÄiach, lebo nedokĂĄĹžeme odolaĹĽ nekoneÄnej LĂĄske..., neisto otvĂĄrame dvere svojho srdca so slovami: âOstaĹ, BoĹže, chcem Ti daĹĽ svoje srdce!â Nech sĂş tohtoroÄnĂŠ Vianoce uvedomenĂm si pre vĹĄetkĂ˝ch, Ĺže Boh vo svojej nekoneÄnej lĂĄske nĂĄs nielen stvoril, ale v naĹĄej biede nĂĄm aj prichĂĄdza v Ăşstrety. KeÄ jeden z najväÄĹĄĂch kresĹĽanskĂ˝ch mysliteÄžov sv. Anzelm, uvaĹžoval podobne ako my, tak isto si poloĹžil otĂĄzku: âCur Deus homo? - PreÄo sa stal Boh Älovekom?â A odpovedĂĄ veÄžmi hlbokou myĹĄlienkou: âDeus factus est homo, ut homo fieret Deus. - Boh sa stal Älovekom, aby sa Älovek stal Bohomâ. MilostiplnĂŠ a poĹžehnanĂŠ vianoÄnĂŠ sviatky, nech prijatie Krista do sĹdc prinesie vĹĄetkĂ˝m pokoj a radosĹĽ.
Mgr. Jozef Hupka, kaplĂĄn
|