|
Koncom júna parlament opäť schválil zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Tým sa vyriešil aj problém s tabuľami názvov obcí, kvôli ktorému Štúrovo nemohlo úradne používať maďarský názov mesta. Okrem toho rieši mnoho ďalších otázok týkajúcich sa národnostných otázok menšín žijúcich na Slovensku. Pikantériou príbehu je, že ubehlo presne 20 rokov od referenda za používanie „pôvodného“ názvu mesta, ktorého výsledok vtedajšia vláda neuznala.
Zákon z roku 1994, ktorý bol v platnosti do júla, síce povoľoval používanie dvojjazyčných tabúľ obcí (v obciach, kde národnosť dosiahne 20%), ale obsahoval výňatok, podľa ktorého neplatí pre tie obce, ktoré nesú názov slovenskej historickej osoby. Spolu je 13 takýchto obcí na Slovensku, medzi nimi aj Štúrovo a Hurbanovo. Napriek tomu, že prezident Ivan Gašparovič vetoval v máji predložený zákon, parlament ho opätovne schválil. Vďaka novému zákonu sa percento prahu používania jazyku znížilo na 15%. Pravdou je, že k tomu sú potrebné aj výsledky dvoch sčítaní obyvateľstva, preto sa to môže stať realitou najskôr až v roku 2021. Ak by sme zobrali do úvahy aj nedávno skončené sčítanie, tak vstúpi zákon do platnosti v roku 2016 (dovtedy sa môže pomer maďarskej menšiny značne znížiť...). V zmysle nového zákona v obciach, ktoré dosiahli menšinový prah, môžu úrady riešiť záležitosti v jazyku menšín v určitých hodinách. Matričné, úmrtné, sobášne listy a iné dokumenty, povolenia, potvrdenia môžu byť vystavené v štátnom aj v menšinovom jazyku. Okrem toho môžu byť dvojjazyčne aj názvy obcí na staniciach, ako aj verejné nápisy. Dokonca aj dôležitejšie informácie, nápisy upozorňujúce na nebezpečenstvo budú musieť byť vypísané aj v jazyku menšín. Spomínané záležitosti je potrebné vykonať do 30. júna 2012, za premeškanie sa bude pokutovať.
Vyloží sa tabuľa aj s názvom Párkány
Na hraniciach niektorých obcí zo zakázaného zoznamu sa opäť dostane názov aj v maďarskom jazyku. Aj keď podľa niektorých vysvetlení je potrebné ešte jedno rozhodnutie určujúce zoznam obcí menšinovým názvom, ktoré je potrebné upraviť. Vydanie dokumentu by mohlo byť reálne na jeseň. Nový právny predpis v niektorých prípadoch viaže zavedenie nových opatrení k určenému termínu. Tento prípad nie je taký. Nakoľko zoznam nebol zhotovený načas a zákon je už v platnosti, navyše je silnejší ako rozhodnutie, už teraz je možné vyložiť názvy v oboch jazykoch. Na júnovom zasadnutí MZ poslanec SMK Zoltán Csepregi žiadal primátora Jána Oravca o umiestnenie maďarského názvu. Oravec prisľúbil vyloženie, to znamená, že behom niekoľkých týždňov vás bude vítať okrem tabule s nápisom Štúrovo aj nápis Párkány. Zoltán Csepregi pre náš mesačník povedal: „Nakoľko zákon o tabuliach zanikol, športovo povedané je voľná cesta v otázke tabúľ. Preto som sa opovážil interpelovať u pána primátora, aby neodďaľovali riešenie tejto otázky a podnikli kroky, aby sa aj tabuľa s nápisom Párkány čo najskôr dostala na hranicu mesta.
Bolo raz jedno referendum
Už 20 rokov uplynulo od štúrovského referenda o prinavrátení pôvodného názvu mesta. Uskutočnenie referenda sa konalo 17. novembra 1991, na druhé výročie „zamatovej revolúcie“ a malo svoj symbolický význam. Začnime hneď údajmi. Výpis zo zápisnice mestskej volebnej komisie: „Hlasovania z 9594 voličov oprávnených voliť sa zúčastnilo 5185 voličov, t.j. 54,04%, teda hlasovanie obyvateľov je podľa § 11, ods. 7 Zák. číslo 369/90 Zb. p l a t n é. Súhlas so zmenou úradného názvu na P A R K A N z 5185 voličov vyslovilo 4516 voličov, t.j. 87,10%. Podľa § 11, ods. 7 Zák. číslo 369/90 Zb. návrh na zmenu úradného názvu mesta na „P A R K A N“ b o l s c h v á l e n ý.“ Týmto sa ale prípad neuzavrel. Podľa vtedy platného zákona konečný verdikt na základe odporučenia Okresnej názvoslovnej komisie v NZ a Názvoslovnej komisie MV SR vyslovila vláda SR. Z vtedajšieho čísla Štúrovo a okolie vyznieva optimizmus: „Dúfame, že na rozhodnutie nemusíme dlho čakať!“ Takýto optimizmus bol oprávnený, veď dovtedy už viaceré obce dosiahli prinavrátenie svojho pôvodného názvu. Prípadu bola venovaná značná pozornosť zo strany tlače tak v celoštátnych médiách, ako aj v novozaloženom miestnom periodiku Štúrovo a okolie.
Víťazil celospoločenský záujem?
Názvoslovná komisia MV SR začala prejednávať prípad až po pol roku od uskutočnenia referenda a zaujala jednohlasne zamietavé stanovisko napriek tomu, že žiadny odborný ani právny protiargument nevedela preukázať. Hlavným argumentom bolo, že v tomto prípade „celospoločenský záujem“ má prednosť pred „záujmom miestnym“. Štúrovská samospráva sa ostro ohradila proti tomuto rozhodnutiu: „ – Celospoločenský záujem nemôže nezohľadniť záujem miestny, ale mal by sa z neho odvíjať, ak máme na zreteli demokratický občiansky princíp... – Pre demokratickú vládu musí byť vecou prestíže predovšetkým ochrana demokratických vymožeností a demokratických inštitúcií, medzi nimi referenda, ktoré je najautentickejšou formou prejavu zvrchovanosti ľudu...Názvoslovná komisia MV SR svojim stanoviskom sa snaží zabrániť tomu, aby sme uplatnili svoje práva, napriek tomu, že sme zákonom stanoveným požiadavkám v plnej miere vyhoveli. Proti tomuto stanovisku protestujeme.“ Krajina stála pred novými voľbami, preto úradujúca vláda pod vedením Jána Čarnogurského sa neodvážila zobrať na seba zodpovednosť rozhodnúť v tejto veci. To znamená, že konečný verdikt vyslovila až novo ustanovenávláda Vladimíra Mečiara, ktorá jednoducho zmietla výsledok referenda. Minister vnútra Tuchyňa rozhodnutie zdôvodnil v tom zmysle, že názov obce nie je vecou iba občanov obce, prípadne jej bližšieho regiónu, ale je vecou aj širšieho regiónu a štátu...Vláda nemôže presadiť miestny záujem nad záujem celospoločenský, medzinárodný a štátny. To, že pán minister bližšie nešpecifikoval, ktoré konkrétne záujmy mal na mysli. Mestské zastupiteľstvo vydalo odmietavé stanovisko, v ktorom dalo jednoznačnú odpoveď na list ministra: „Sme toho názoru, že týmto rozhodnutím sa potvrdila platnosť nezmyselného činu z roku 1948, ktorým naše mesto bolo zbavené svojho vyše 400 rokov používaného názvu, a to absolútne neodôvodniteľným a ničím neospravedlniteľným totalitným spôsobom. Preto je zarážajúce, že udržanie takto vytvoreného stavu je pre názvoslovnú komisiu, resp. vládu „celospoločenským záujmom“, ale rešpektovanie vôle obyvateľov mesta – voči ktorej ani podľa Vášho vyjadrenia nie sú žiadne faktické pripomienky – však týmto celospoločenským záujmom nie je.“
Mesto sa potom už márne snažilo o preskúmanie rozhodnutia a zmenu zákona č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, vláda vec považovala za uzavretú a ďalej sa s tým nezaoberala. Čerstvo vytvorená demokracia dostala na Slovensku vážnu trhlinu.
Názov Párkány je podľa kroník známy už od rímskej doby. V tej dobe bol jedným z pilierov Limesu, zdroje uvádzajú pod názvom Anavum. V zakladajúcej listine z roku 1075 z kláštora z Hronského Beňadiku ho spomínajú pod názvom Kokot (obyčajne používame pomenovanie Kakath alebo Kakat). Ďalšia zmena názvu sa pripája k obdobiu tureckej nadvlády, vo viacerých dokumentoch sa používa názov Dsigerdelen – Parkan. Z tureckého pomenovania zostal názov Parkan, neskôr Párkány, ktoré v roku 1948 zmenili na Štúrovo.
V Euroregióne Ister-Granum sa vo väčšine obcí na území Maďarska používa popri maďarskom názve aj pomenovanie podľa národností: Csobánka – Čobanka a Tschowanka, Csolnok – Tscholnok, Kesztölc – Kestúc, Leányvár – Leinwar, Mogyorósbánya – Moďoróš, Nyergesújfalu-Sattelneudorf, Piliscsév – Čív, Piliscsaba – Twchawa, Pilisszántó – Santov, Pilisszentkereszt – Mlynky, Pilisszentlászló – Senváclav, Süttő – Schitta, Tát – Taath.
Preklad: gp, Július Juhász |
