Ani poÄas jĂşnovĂŠho zasadania mestskĂŠho zastupiteÄžstva sa nezrodilo koneÄnĂŠ rozhodnutie vo veci ĹĄkĂ´lky na Lipovej ulici. Poslanci budĂş v septembri opäż rokovaĹĽ o osude ĹĄkĂ´lky s vyuÄovacĂm jazykom maÄarskĂ˝m.
Ako je znĂĄme, forma pĂ´sobenia inĹĄtitĂşcie je tĂŠmou rozhovorov uĹž rok. MestskĂ˝ Ăşrad by chcel ĹĄkĂ´lku presĹĽahovaĹĽ do inej budovy (DruĹžstevnĂ˝ rad 22). VĂ˝sledkom plĂĄnov bolo najprv znĂĹženie pracovnĂŠho Äasu na 70% a posledne prepustenie dvoch zamestnancov. Z dĂ´vodu, Ĺže sa nepodarilo zvýťiĹĽ poÄet detĂ, mĂ´Ĺžeme oÄakĂĄvaĹĽ ÄalĹĄie kroky. Na zasadnutĂ vystĂşpilo viac poslancov za ponechanie ĹĄkĂ´lky na pĂ´vodnom mieste. Poslanec z SMK, LĂĄszlĂł Szigeti, zdĂ´raznil, Ĺže sĂş takĂŠ veci, ktorĂŠ sa nedajĂş hodnotiĹĽ peniazmi, vĂ˝chova a ĹĄkolstvo sĂş prĂĄve takĂŠ. âNie tĂĄto ĹĄkĂ´lka stojĂ najviac pre mestoâ - argumentoval a poznamenal, Ĺže ani voÄi rodiÄom by nebolo fĂŠrovĂŠ sĹĽahovanie, veÄ oni si vybrali tĂşto ĹĄkĂ´lku. Z hÄžadiska vĂ˝dajov je ich ĂşÄinnosĹĽ pĂ´sobenia medzi inĹĄtitĂşciami na druhom mieste. NezĂĄvislĂ˝ poslanec Juraj Himmler nabĂĄdal tieĹž ponechanie ĹĄkĂ´lky na Lipovej ulici. âJe to ĹĄkĂ´lka s veÄžkou tradĂciou, je to dobrĂŠ spoloÄenstvo. InĹĄtitĂşcia s vyuÄovacĂm jazykom maÄarskĂ˝m oveÄža lepĹĄie zvlĂĄdne vĂ˝chovu materinskĂŠho jazyka ako dvojjazyÄnĂĄ inĹĄtitĂşcia. SĂş takĂŠ obce, ktorĂŠ potia krv pre udrĹžanie inĹĄtitĂşciĂ. Ĺ tĂşrovo zÄaleka nemusĂ priniesĹĽ takĂŠ obete ako naprĂklad ĹĄkola v Salkeâ - zdĂ´raznil. KoÄžko peĹazĂ by mesto usporilo sĹĽahovanĂm, nevysvitlo, pretoĹže takĂ˝to vĂ˝kaz neexistuje. Na schĂ´dzi sa zĂşÄastnili aj samotnĂ rodiÄia aj uÄitelia ĹĄkoly s vyuÄovacĂm jazykom maÄarskĂ˝m. Ako rodiÄ dostala slovo Melinda GyetvenovĂĄ. VeÄžmi by Äžutovali premiestnenie ĹĄkĂ´lky. âTĂĄto budova, jej zariadenie, dvor sĂş veÄžmi priateÄžskĂŠ a ĂştulnĂŠ, ako rodinnĂ˝ dom so zĂĄhradouâ- vysvetÄžovala. PodÄža Bohumila TobernĂŠho by sa naopak ĹĄkĂ´lka mala sĹĽahovaĹĽ. Aj podÄža zĂĄstupkyne primĂĄtora, KornĂŠlie SlabĂĄkovej, by bolo takĂŠto rieĹĄenie tĂ˝m sprĂĄvnym, veÄ takto by sa slovenskĂŠ a maÄarskĂŠ deti navzĂĄjom od seba uÄili jazyk druhĂŠho nĂĄroda. Po dlhej rozprave sa nakoniec rozhodli opätovne rieĹĄiĹĽ problematiku ĹĄkĂ´lky na Lipovej ulici v septembri.
Preklad g.p.
|