Zsigmond SebĹk (Sternfeld) sa narodil 22. septembra 1861 v Štúrove (podÄža niektorých údajov v ParkáĹ-Náne). V školskom roku 1871/72 zaÄal študovaĹĽ na vyššom gymnáziu rádu Svätého BeĹadikta v Ostrihome. Po maturite bol poslucháÄom prírodných vied na peštianskej polytechnike a filozofie na filozofickej fakulte. Priskoro stratil otca. MnohopoÄetnú rodinu vychovávala matka, ktorá pracovala v dedinskom obchode. V roku 1895 sa oĹženil s Erzsébet Rákosi, mladšou sesternicou spisovateÄža a Ĺžurnalistu JenĹ Rákosiho. NáklonnosĹĽ k novinárstvu ho však Äoskoro priviedla na Ĺžurnalistickú dráhu. V roku 1880 sa stal spolupracovníkom peštianskych novín „Független Hírlap“ a „FĹvárosi Lapok“, v roku 1882 „Pesti Hírlap“. Svoje Älánky zverejĹoval aj na stránkach ostrihomských novín „Esztergom és Vidéke“. Neskôr publikoval aj vo viedenských a berlínskych novinách. Od roku 1884 pôsobil ako vnútorný spolupracovník „Szegedi Napló“, v roku 1887 sa vrátil k novinám „Pesti Hírlap“ a od roku 1892 „Budapesti Hírlap“. Ako vedúci besednice Äasto písal parlamentné zvesti, poviedky, rozhovory, recenzie a úvodné Älánky. V roku 1909 spolu s Elekom Benedekom zaloĹžil a redigoval detský Äasopis „Jó Pajtás“. Okrem toho bol riadnym spolupracovníkom detského Äasopisu Lajosa Pósu „Az Én Ujságom“. Vo významných novinách „Új IdĹk“ väÄšinou písal pod pseudonymom Keve, Äalej spolupracoval s „Esti Újság“ a na krátky Äas aj s „Magyar Hírlap“. Bol pomocným redaktorom v humoristickom týĹždenníku Viktora Rákosiho „Kakas Márton“. Jeho prvá kniha pod názvom „Postavy“ vyšla v roku 1887. Jeho novely vychádzali v „Magyar Géniusz“ (1892-1903), „Hét“ a „Új IdĹk“. Vo viacerých poviedkach s dojímavou citlivosĹĽou opisuje svoje rodisko, napr.: jarmoÄnú atmosféru Parkanu spred sto rokov. Äasto publikoval pod pseudonymami Colon, Plautus, Servatius, Plubius, Nádi HegedĹąs, Zsiga bácsi. Po sebe zanechal okolo 60 diel. Zsigmond SebĹk sa stal klasikom maÄarskej detskej literatúry. Do svojich diel zapracovával záĹžitky získané zo spravodajských ciest. Pri tzv. „potulkách“ vychádzali aj „omrvinky do dejín literatúry“ a „kolority“. Alfréd Deésy v roku 1920 nakrútil film z jeho diela pod názvom „DobroduĹžstvá Pána Macka”. Popri dielach, ktoré sú klasickými tvorbami detskej literatúry, jeho novely svedÄia o najväÄších spisovateÄžských kvalitách, hoci sú menej známe. V r. 1891 ho prijali za riadneho Älena PetĹfiho spolku, v r. 1892 do Dugonicsovho spolku a v r. 1904 do Kisfaludyho spolku. V roku 1998 osadili na jeho poÄesĹĽ v Štúrove pamätnú tabuÄžu. Od roku 1999 v Náne organizujú rozprávkové stretnutia pod jeho menom, Äím neskorí potomkovia dávajú hold svojmu slávnemu predchodcovi. Málokto vie, Ĺže na pamiatku Zsigmonda SebĹka v roku 1936 postavili v Budapešti sochu, ktorá dodnes stojí v „Európa liget“ pod Hradom. Autorom je akademický sochár Gyula Maugsch a znázorĹuje spisovateÄžovu najslávnejšiu figúru Macka s Líškou. Zsigmond SebĹk zomrel 4. júna 1916 v Budapešti. Július Juhász |