![obrĂĄzok obrĂĄzok](http://sao.sturovo.org/images/stories/i47_DSCN3807.JPG) MestskĂŠ mĂşzeum Ĺ tĂşrovo chcelo pred VeÄžkou nocou svojich nĂĄvĹĄtevnĂkov prekvapiĹĽ takou vĂ˝stavou, ktorĂĄ sĂce nesĂşvisĂ Ăşzko s veÄžkonoÄnĂ˝mi zvykmi, ale jej zameranie vzhÄžadom na vystavenĂ˝ materiĂĄl, ktorĂ˝m sĂş vajĂÄka, sa organicky zaÄleĹuje do tohto systĂŠmu.
PretoĹže vajĂÄko obsahuje zĂĄrodok Ĺživota, bolo v mnohĂ˝ch kultĂşrach symbolom plodnosti, Ĺživota a vzkriesenia. V sĂşvislosti s Äžudovou tradĂciou vznikol zvyk maÄžovaĹĽ tieto vajĂÄka. PoznĂĄme niekoÄžko spĂ´sobov zdobenia veÄžkonoÄnĂ˝ch kraslĂc. Asi jeden z najstarĹĄĂch spĂ´sobov zdobenia je ich farbenie vo vodnom kĂşpeli prĂrodnĂ˝m spĂ´sobom â to sĂş farbenĂŠ kraslice. Äalej sĂş to kraslice maÄžovanĂŠ, voskovanĂŠ, zoĹĄkrabovanĂŠ, drĂ´tenĂŠ, hĂĄÄkovanĂŠ, vyĹĄĂvanĂŠ, obtĂĄÄanĂŠ, oblepovanĂŠ a dierkovanĂŠ. Jednou z novodobĂ˝ch metĂłd opracovania vajĂÄok je vyrezĂĄvanie. Tejto Äinnosti vyĹžadujĂşcej veÄžkĂş pozornosĹĽ a presnosĹĽ venuje znaÄnĂş ÄasĹĽ svojho voÄžnĂŠho Äasu Dezider Kremmer z BĂne, ktorĂ˝ nĂĄm priniesol do Ĺ tĂşrova zhruba 200 diel zo svojej tvorby. VajĂÄka sĂş zhotovovanĂŠ ruÄne, sĂş jedineÄnĂŠ a neopakovateÄžnĂŠ. Kolekcia je poskladanĂĄ z kaÄacĂch, husacĂch, pĹĄtrosĂch, prepeliÄĂch a emu vajĂÄok. KrĂŠdo autora je: âDo formy prenĂĄĹĄam vĹždy svoje predstavy. SĂŠriovo neviem pracovaĹĽ. VĹĄetky moje prĂĄce sĂş jedineÄnĂŠ.â PĂĄn Kremmer na jedno z vajĂÄok vyrezal napr. dvojveĹžovĂ˝ kostol v BĂni, alebo ako kuriozitu vyrezal vajĂÄko, ktorĂŠ vyzdobil tisĂckou kamienkov. Jednou z jeho najnĂĄroÄnejĹĄĂch prĂĄc je kaÄacie vajĂÄko darovanĂŠ husÄžovĂŠmu virtuĂłzovi ZoltĂĄnovi MĂĄgovi, do ktorĂŠho vyrezal noty Äžudovej piesne, ktorĂŠ drĹžia po hromade pĂsmenĂĄ umelcovho mena. PĂĄn Kremmer pĂ´vodnĂ˝m povolanĂm je strojnĂk papierenskĂŠho stroja. S vyrezĂĄvanĂm kraslĂc zaÄal pred ĹĄtyrmi rokmi po ĹĽaĹžkej chorobe. Vyjadruje sa v tom zmysle, Ĺže kaĹždĂŠ vajĂÄko znamenĂĄ preĹho novĂş vĂ˝zvu. HneÄ po uchopenĂ vajĂÄka sa mu zrodĂ konkrĂŠtna predstava. Pre nĂĄs mĂ´Ĺžu byĹĽ vĹĄetky vajĂÄka rovnakĂŠ, ale preĹho sĂş vĹĄetky ojedinelĂŠ. SnĂĄÄ vĂĄs prekvapĂ, Ĺže mu obÄas poslúŞi ako inĹĄpirĂĄcia aj dobrĂĄ hudba. Do diela autor vĹždy prenĂĄĹĄa svoje predstavy. Dva rovnakĂŠ motĂvy nie je schopnĂ˝ vytvoriĹĽ. K svojej prĂĄci vyuĹžĂva vysokoobrĂĄtkovĂ˝ gravĂrovacĂ prĂstroj s diamantovĂ˝mi ihlami a prakticky takto vybrusuje produkt. Na farbenie pouĹžĂva Äaj a klasickĂŠ farbivo na vajĂÄka. Jeho obĞúbenou farbou je prirodzenĂĄ biela. Na drĹžanie vajĂÄok pouĹžĂva vlastnĂş ruku. Je takmer nepredstaviteÄžnĂŠ, ako mĂ´Ĺže s tĂ˝mi trasÄžavĂ˝mi rukami vytvoriĹĽ takĂŠto umeleckĂŠ diela. Dezider Kremmer takto naĹĄiel zmysel svojho Ĺživota a mi nĂĄvĹĄtevnĂci, mĂ´Ĺžeme byĹĽ priamymi ĂşÄastnĂkmi toho ÄarovnĂŠho zĂĄĹžitku, Äo nĂĄm poskytujĂş jeho krehkĂŠ umeleckĂŠ vĂ˝tvory. VĂ˝stava pod nĂĄzvom VyrezĂĄvanĂŠ kraslice potrvĂĄ v mestskom mĂşzeu do 10. jĂşna tohto roka. JuhĂĄsz |